Listopad 2008

Príhoda

17. listopadu 2008 v 16:00 | chose |  Články
Pri nasledujúcej ceste domov si prosím vzpomeň vždy na túto príhodu:

Werner sa pozrel ešte raz na tachometer, než chcel spomaliť 78 km/h cez dedinu.
Tretí raz, čo ho tento rok chytili...
Policajt, ktorý ho zastavil, vystúpil z auta a s blokom v ruke kráčal k Wernerovmu autu.
Je to Christian alebo nie?
Uniforma ho trocha zmenila, ale bol to Christian z kostola! Werner sa vtlačil hlbšie do svojho sedadla.
Bolo to horšie ako pokuta. Policajt známy z kostola chytil známeho z toho istého kostola.
Ahoj Christian. To je sranda, že sa zasa vidíme!
Ahoj Werner. Christian sa neusmial.
Vidím, že si ma zasa chytil, keď som sa ponáhlal domov, aby som uvidel ženu a deti.
"Áno je to tak". Policajt Christian sa zdal byť nesvoj.
"V posledné dni som odchádzal vždy veľmi neskoro z kancelárie a už som bol myšlienkami na zajtrajšom rodinom výlete.
Koľko si mi nameral?"
"Sedemdesiat."
"Ale Christian, počkaj trochu. Ako som ťa uvidel, ihneď som sa pozrel na tachometer!
Myslím si že to bolo len 65 km/h !"
Werner sa snažil pri každej ďalšej pokute cigániť lepšie!
Vynervovaný sa pozeral na prístrojovú dosku.
Christian ale usilovne písal niečo do bloku.
Prečo nechce vidieť vodičák a papiere tak ako vždy?
Vždy to nejako prešlo, aj keď to bolo potom vždy nepríjemné sa stretnúť v nedelu pri bohoslužbe a sedieť vedľa seba v jednej lavici.
Nedočkavo povedal: "Stále to je na tvojom rozhodnutí. Určite som porušil dopravné predpisy, ale nedalo by sa teraz jedno očko privrieť, alebo....?"
Christian písal ďalej, potom vytrhol papier z bloku a dal ho Wernerovi.
"Ďakujem." Werner nedokázal skryť vo svojom hlase sklamanie.
Bez jedného slova sa vrátil Christian späť k svojmu hliadkovému autu.
Werner čakal a pozoroval ho v spätnom zrkadle.
Potom otvoril zložený papier a bol zvedavý koľko ho teraz tento špás bude stáť?
He, to je vtip? Nebol to žiadny pokutový blok!
A potom Werner začal čítať:
"Milý Werner, mal som malú dcéru. Keď mala päť, zomrela pri dopravenej nehode.
Jednoducho povedané, ten chlap bol moc rýchly. Dostal pokutu, mal súd a potom tri mesiace v lochu a potom bol ten muž znovu voľný. Voľný, aby mohol objať svoje obidve dcéry.
Ja som mal len jednu, a budem musieť čakať až ju budem môcť znovu objať v nebi,
Tisíckrát som sa pokúšal tomu mužovi odpustiť.
Možno že som to dokázal, ale na ňu musím myslieť stále. Aj teraz.
Modli sa prosím za mňa. A dávaj si prosím pozor, Werner. Môj syn je to jediné čo mi ešte zostalo
Zdravím ťa, Christian."
Werner sa otočil a uvidel Christiana odchádzať.
Ten sa znovu vracal tou istou cestou späť. Werner sa na neho pozeral, pokiaľ mu nezmizol z dohľadu.
Až po niekoľkých minútach sa pomaly rozbehol smerom domov.
V duchu sa modlil a prosil o prepáčenie a ako prišiel domov objal svoju prekvapenú ženu a dcéru v náručí pevným stiskom.
Život je veľmi cenný.
Zaobchádzaj s ním svedomite a opatrne.
Jazdi opatrne a s pochopením pre ostatných.
Nikdy nezabudni, že auto sa dá kúpiť vždy, ale ľudský život ...


Vianočné piesne a koledy

17. listopadu 2008 v 15:13 | chose
01 Nesem vám noviny
02 Slyšte, slyšte pastuškové
03 Pastýři, nespěte
04 Co se stalo, přihodilo na horách
05 Radostně budem zpívati
06 Jak jsi krásné, neviňátko
07 Chtíc, aby spal
08 Panna houpá dítě v klíně
09 Půjdem spolu do Betléma
10 Pojďte chlapci k nám, koledy vám dám
11 Pochválen buď Ježíš Kristus, milej Matěji
12 Štědrej večer nastal
13 Veselé vánoční hody
14 Tichá noc
15 Aj, dnes v Betlémě veselá novina
16 Co to znamená medle nového
17 Dej Bůh štěstí tomu domu
18 Svatou dobu již tu máme
19 Pásli ovce Valaši
20 Aj, co to nového
21 Poslechněte mě málo má zlatá panímámo
22 Já bych rád k Betlému, k Ježíšku malému
23 Stála Panenka Maria jako růžička červená
24 Narodil se nám Spasitel
25 Zelená se louka, na té louce chvojka
26 Stojí vrba košatá, hej, hej, koleda
27 Den přeslavný jest k nám přišel
28 Z nebe jsi přišel
29 Narodil se Kristus Pán


HESLO: chose373_pre_easywar.sk

Úsmevný článok o detskej logike

8. listopadu 2008 v 15:54 | chose |  zábava
Tak počúvaj čo sa mi stalo.

Moje diaťa nechcelo jesť. Tak som mu to dal príkazom a išel som na balón fajčiť. Krpec volal, že mám zavrieť dvere, lebo je mu zima. Nové balkónové dvere sa však stále otvárajú, preto som mu povedal, nech ich z vnútra sám zavrie. Môj poslušný Jonáško zavrel - a akonáhle zistil, že sa k nemu nedostanem, odložil lyžicu, zapol si telku a mňa si nevšímal.

Klopal som, ale on sa iba usmieval, pekne som ho prosil, načo začal vyjednávať. Povedal, že otvorí, ak mu sľúbim, že nemusí jesť. Ešte nepovedal, aby som si kľakol. Takto ponížiť som sa však nechcel. Začal som búchať a nadávať, nech okamžite otvorí. Ďalej sa veselo smial, veľká sranda, ale mňa už v tričku s krátkym rukávom humor prešiel.

Poriadne som tresol do dverí a povedal som mu, že ho zderiem ako hada. Môj synček sa zľakol. Potom povedal, že by mi aj otvoril, ale bojí sa, že dostane na zadok. Toto trvalo dobrých dvadsať minút; ľudia z domu oproti pozerali na mňa ako na blázna. Nakoniec som mobilom zavolal na pevnú linku a zmeneným hlasom som si k telefónu pýtal seba samého.

Jonáš povedal, že otec nemôže ísť k telefónu, lebo je na balkóne. Nato som odvetil, že ja viem, ako tam svojho otca vymkol. Jonáš sa opýtal - odiaľ to viem? Povedal som, že som Boh a viem všetko, aj to, že nechce jesť. Na druhom konci telefónu bolo chvíľu ticho, potom sa ma spýtal, či ako Boh môžem zariadiť, aby nedostal bitku.

To sa mi nepáčilo, ale na druhej strane, Boh je milosrdný, tak som mu to sľúbil. Jonáš mi potom bez slova otvoril dvere a začal jesť. Ani ja som nič nepovedal, iba som si k nemu sadol a spýtal sa ho, ako mu chutí? "Dobre, tata", povedal a po chvíli dodal, "volal mi Boh." "A čo povedal?" "Že nemáš toľko fajčiť."