Beletrizovaný životopis

12. července 2006 v 18:53
Beletrizovaný životopis

Pred 19 rokmi si svet vyžiadal niečo originálne a prišiel som ja ! S hrozným hlukom a trochu červený som sa tesne pred Vianocami rozhodol, že sa všetkým ukážem a mojou prvou zastávkou bola banskoštiavnická nemocnica. Keď som zbadal čudných ľudí v bielych plášťoch, pochopil som, že sa tam dlho zdržať nemôžem a musím ísť domov. Samozrejme, že strach z týchto bielych príšer bol podradený mojej túžbe spríjemňovať rodičom dlhé noci svojimi speváckymi výkonmi.

Viac než 1000 dní svojho života som strávil doma, nedalo sa to už vydržať, moja vlastná interpretácia Nagyovej Kristínky častým opakovaním pred tými istými ľuďmi stratila svoj šarm a žiadalo si to nové publikum. Našťastie rodičia túto situáciu správne pochopili, a tak ma prihlásili do materskej škôlky. Zakrátko som sa stal hovorcom detí, ktoré netúžili po obedňajšom spánku a zorganizoval som protest pod heslom : Keď chcem spievať, na spánok ani nepomyslím ! Takto sa začalo moje prvé presadzovanie názorov. Nedobojoval som to síce až do konca, ale zato som zistil, že Kohútik by nemal chodiť do záhrady, lebo tam môže narobiť neplechu a skončiť zle. Iná múdrosť vhodná pre moje ďalšie fungovanie tvrdí, že pri možnom zničení pece treba počkať na staršieho majstra, pretože mladý to dobre nespraví. Podobných znalostí som za 3 roky nadobudol tony a na mňa už škôlka jednoducho nestačila.

Moje ďalšie putovanie smerovalo na Základnú školu v Prešove. Tam som sa naučil základom mojej obľúbenej matematiky a fyziky. Zistil som, že nebudem kamarát so Štúrom a že mi nebude robiť problém 1x1. Zistil som, že mama ma Emu a Ema ma mamu, čo je A a čo B, ako sa píše čí číta to či ono.

Aby som sa v tomto poznávaní utvrdil, potreboval som prísť na Súkromné gymnázium v Prešove ! Tento krok som považoval za absolútne logicky postup v svojom ďalšom smerovaní a tak som sa v 2.deň bez zbytočného strachu pri oficiálnom zoznamovaní postavil, sebavedome predstavil a znovu sadol. Bol som pevne rozhodnutý počúvať mladých ľudí, s ktorými som sa znenazdajky ocitol medzi 4 stenami. Ani neviem ako, ale blížil sa koniec tejto etapy a rozmýšľam nad vysokou školou.

Ale uvedomil som si, že každá pesnička, menší či väčší protest, obľúbené opravovanie cudzích gramatických chýb i nenávidená hodina nemeckého jazyka sú mojou neodbytnou súčasťou a charakteristickou črtou, ku ktorým sa postupom času budú pridávať ďalšie. A tak tu zrejme svet má to, čo chcel ! Mňa :)
 


2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 karol karol | 29. dubna 2008 v 19:58 | Reagovat

volam sa karol a spim na posteli

2 sdfdf sdfdf | 9. června 2009 v 15:13 | Reagovat

v pohode

3 sdfdf sdfdf | 25. ledna 2010 v 17:34 | Reagovat

:)

4 Johny Depp Johny Depp | 7. března 2010 v 16:41 | Reagovat

Vcelku dobré..:D dúfam, že sa bude mojej profáčke ľúbiť..:D

5 dominička dominička | 21. prosince 2010 v 16:57 | Reagovat

[1]: volaš sa Karol a si medveď :))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.